Ladenie základného tónu fujár a píšťal

Keď nám už píšťala či fujara hrá, môžeme ju doladiť do istého tónu. Intervaly medzi jednotlivými alikvótnymi tónmi v rade píšťaly nie sú ideálne, u vyšších tónov sú oproti ideálu o niečo vyššie. Preto je pri ladení píšťal dobré vybrať si tón, ktorý stojí v centre registra píšťaly. Pri šesťdierových píšťalách je to druhá alikvótny tón odspodu, pri koncovkách a fujarách štvrtý.

Nástroje je v zásade možné ladiť iba smerom k vyššiemu tónu a to postupným skracovaním dĺžky nástroja. Výšku ladeného tónu buď porovnávame s tónom spoľahlivo naladeného nástroja, alebo meriame na ladičke. Treba však pamätať na to, že tón ladeného nástroja treba nechať o niečo hlbší, pretože naolejovaním sa zvýši jeho frekvencia o 15-20 centov.

Nástroje sa dajú aj mierne podladiť (maximálne asi o 20 centov) a to vložením dolaďovacieho krúžku na spodný koniec (obr. 10.1). Výhodou takéhoto krúžku je, že na koncovkách s veľkým vývrtom je možné zakrývať spodný otvor iba jedným prstom a šesťdierové píšťaly s takýmto krúžkom lepšie vyrážajú. Pozor, pri ladení je treba myslieť aj na to, pri akej teplote ladíme, ak je v miestnosti príliš chladno, tón bude nižší, ak príliš horúco, tón bude vyšší. Ideálne je teda ladiť pri teplote 20 stupňov.

Po tom, ako sme naladili základný tón nástroja, môžeme pristúpiť k zhotoveniu hmatových otvorov. Spôsobov rozmiestnenia otvorov je viac, mnohí slovenskí výrobcovia však pre dosiahnutie durovej stupnice pri píšťalách používajú tento vzorec:

D = dĺžka píšťaly od hrany po jeho koniec
d = priemer vŕtania píšťaly

umiestnenie stredov dierok od dolného okraja nástroja (veľkosť dierok na šesťdierových píšťalách býva väčšinou 6 mm, pri G-čkovej píšťale a hlbších aj viac):

1. dierka = 2 × D/14 + d
2. dierka = 3 × D/14 + d + 6 mm
3. dierka = 4 × D/14 + d
4. dierka = 5 × D/14 + d + 6 mm
5. dierka = 6 × D/14 + d + 6 mm
6. dierka = 7 × D/14 + d + 6 mm

Pri fujarách sa často používa tento vzorec, ladenie však potom nie je úplne presné:

D = dĺžka fujary od hrany po jeho koniec
d = priemer vŕtania fujary

umiestnenie stredov dierok od dolného okraja nástroja (veľkosť dierok na fujarách býva väčšinou okolo 12 mm):

1. dierka = 2 × (D + 1,36 × d)/14 + d
2. dierka = 3 × (D + 1,36 × d)/14 + d
3. dierka = 4 × (D + 1,36 × d)/14 + d

Po vyvŕtaní dierok začistíme vnútro píšťaly brúsnym papierom nalepeným na tyčke. Dierky môžeme tiež vypáliť rozžeraveným vrtákom, tým sa spoľahlivo zbavíme všetkých drevených chlpov, ktoré vznikli pri vŕtaní.

Aby píšťala dobre ladila, je zvyčajne potrebné urobiť ešte ďalšie úpravy hmatových otvorov. Stenčením steny nad hmatovým otvorom sa tón hraný pri odkrytí tohto otvoru zvyšuje. Tón sa tiež dá zvyšovať zväčšovaním hmatového otvoru smerom hore, teda ku hrane, poprípade jeho podrezávaním z vnútornej strany píšťaly (obr. 10.2).

Nadol sa dá tón ladiť jedine zmenšovaním hmatového otvoru, napríklad nanesením lepidla na jeho okraje.

Fotogaléria:

Obr. 34 Koncovka s vloženým dolaďovacím krúžkom

Obr. 35 Podrezávanie hmatového otvoru z vnútornej strany