www.fujarka.cz

fujary, koncovky, píšťaly a didgeridoo

výroba hudebních nástrojů

Vyrezanie okienka a kanálika, úprava klátika

Keď sa rozhodujeme, kde umiestnime okienko, musíme sa pozrieť, ako je zahnuté drevo, s ktorým pracujeme. Okienko na ľudových píšťalách je na strane píšťaly, ktorá je bez dierok. Teda na opačnej strane, ako je to na zobcovej flaute. Zároveň oblúk dreva píšťaly by mal byť ohnutý k telu hráča. Keď teda zvolíme miesto, kde by malo byť umiestnené okienko, nakreslíme si od okraja dreva stredovú osu a na ňu vo vzdialenosti už zhotoveného klátika si predkreslíme okienko (obr. 8.1). V tabuľke 1 udávam rozmery okienka, ktoré sa mi osvedčili pre rôzne veľkosti vývrtov.

vývrt (mm)	šírka okienka (mm)	dĺžka okienka (mm)
12	7	6
14	7,5	6,5
16	8	7
18	10	9

Tab 1. Rozmery okienka pre rôzne priemery vŕtania u koncoviek

V ďalšom kroku si podľa predkreslenej čiary urobíme zárez nožom (obr. 8.2) a postupne začíname vyberať materiál plochým dlátom (obr. 8.3). Vznikajúce odrezky zarezávame na okraji okienka buď dlátom, alebo nožom (obr. 8.4). Dbáme na to, aby steny okienka boli rovnobežné a zarovnané a aby okienko malo obdĺžnikový tvar.

Keď už je drevo na mieste okienka dosť tenké (zistíme to podľa toho, že pri pohľade do vnútra píšťaly už cez stenu presvitá svetlo), použijeme nožík, aby sme opatrne prerezali stenu (obr 8.5). Je dôležité, aby sme ju pri práci neprelomili, pretože to by mohlo skomplikovať ďalší postup. Potom nožíkom alebo ihlovými pilníkmi vytvarujeme požadovanú veľkosť okienka (obr. 8.6). Nakoniec je ešte potrebné stenčiť hranu dlátom tak, aby materiál nad oblúkom bol rovnomerne rozložený a hrana v najtenšom mieste mala hrúbku asi 0,5 mm (obr 8.7) (obr 8.8).

Následne prejdeme k vytvoreniu vzduchového kanálika. Pri tomto úkone sa dá píšťala pokaziť asi najskôr, preto sa netreba ponáhľať. Najprv si do dreva zarežeme z vnútornej strany dve drážky od okienka k vonkajšiemu okraju (obr. 8.9). Potom začneme od vonkajšieho konca hĺbiť kanálik (obr. 8.10). Pri vonkajšom okraji by mal byť kanálík o niečo širší ako pri okienku a vo výsledku by mal byť kanálik taký hlboký, aby bolo pri kolmom pohľade do píšťaly vidno asi 0,5 mm nad hranu (obr. 8.11). Tiež je možné skúšať hĺbku kanálika vkladaním plochého ihlového pilníka. V prípade, že pri posúvaní po kanáliku smerom ku hrane nám pod ňu zájde, treba v prehlbovaní pokračovať. Ak však pilník na hranu narazí a opiera sa kúsok nad ňu, je už kanálik dostatočne hlboký.

Po zhotovení kanálika pokračujeme zrezaním poloblúka zo spodku hrany tak, aby sme získali plochú hranu z oboch strán (obr. 8.12). Na to použijeme ploché dláto široké 4 mm. Najlepšie je pozerať sa na hranu zhora cez okienko, pretože tak môžeme dláto zaručene nastaviť na miesto, ktoré chceme zrezať.

V ďalšom kroku opäť vložíme a zatlčieme klátik do píšťaly (obr. 8.13) a zaznačíme si na ňom okraje kanáliku z vonkajšej aj vnútornej strany (obr 8.14) (obr 8.15). Potom klátik vytlčieme ťažkým predmetom, napríklad plochou stranou vrtáku do vŕtačky (obr 8.16). Značky, ktoré sme si vyznačili na klátiku, spojíme čiarami a materiál medzi čiarami zrežeme nožíkom (obr. 8.17) a dokonale zarovnáme a vyhladíme na jemných brúsnych papieroch. Klátik opäť vložíme do píšťaly a môžeme skúšať, ako píšťala hrá. Takmer vždy je okraj klátika príliš nízko, čo spôsobuje, že väčšina vzduchu smeruje pod hranu a píšťala nehrá vyššie alikvótne tóny. Preto treba klátik vybiť, na vnútornej strane naštiepiť (obr. 8.18) a vložiť do neho drevenú triesku (obr 8.19) (obr 8.20). Potom ho opäť vložíme do píšťaly a skúšame zvuk. V úpravách klátika, ale aj hĺbke kanálika, veľkosti okienka a hrany pokračujeme až dovtedy, kým nie sme spokojný s výsledným zvukom.

Pritom často veľmi malá úprava zvukotvorného zariadenia môže spôsobiť úplne zásadnú zmenu v kvalite zvuku. Univerzálny návod asi neexistuje, každý výrobca si časom nájde kombináciu parametrov, ktoré mu prinášajú uspokojivý zvuk. Nasleduje pár mojich poznatkov o zákonitostiach, ktoré majú vplyv na výsledný zvuk:

čím širšie okienko, tým hlasnejší zvuk, ale aj viacej šumu a väčšia spotreba vzduchu
čím kratšie okienko, tým je píšťala citlivejšia, to znamená, že na prechod z jedného alikvótneho tónu na iný je potrebná menšia zmena tlaku vzduchu, zvuk je jemnejší, bohatší
píšťaly s príliš krátkymi okienkami zvyčajne zle hrajú vysoké alikvótne tóny a rozfuk
príliš hlboký kanalík môže spôsobiť, že sa na koncovke zle ozývajú tóny so zakrytou spodnou dierou
keď je spodný okraj klátika príliš nízko, nehrajú vysoké alikvótne tóny
pri príliš hrubej hrane niekedy nehrajú vysoké alikvótne tóny